DÔVODOVÁ SPRÁVA
Všeobecná časť
Základnou hybnou silou ekonomického rozvoja súčasnej spoločnosti sú informačné technológie. Preto sa aj súčasná spoločnosť, a to z globálneho hľadiska charakterizuje ako informačná spoločnosť. Súčasťou informačnej spoločnosti je rozvoj služieb, ktoré sú založené na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát elektronickými zariadeniami prostredníctvom telekomunikačnej siete. Esenciálnym znakom týchto služieb je, že sa uskutočňujú tzv. on-line, t. j. priamym spojením elektronických zariadení prostredníctvom telekomunikačnej siete. V uvedených súvislostiach sa tieto služby všeobecne nazývajú ako služby informačnej spoločnosti. V užšom zmysle slova súčasťou týchto služieb môže byť aj tradičná ponuka tovaru a poskytovania služieb, uzatváranie zmlúv, reklama a ostatné formy komerčnej komunikácie. Pre takéto služby informačnej spoločnosti sa zaužíval pojem „elektronický obchod“.
Rýchly rozvoj informačných technológií, nové možnosti ich využitia, výrazný medzinárodný dosah zapríčiňujú zaostávanie právnej úpravy vzťahov v tejto oblasti aj keď je veľmi akútna, vzhľadom na riziká, ktoré sú s elektronickým obchodom spojené. Právna úprava v tejto oblasti je len čiastočná. Aj z názvu smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode vyplýva, že predmetom jej právnej úpravy sú len niektoré právne aspekty služieb informačnej spoločnosti.
Účelom a predmetom návrhu zákona je v intenciách uvedenej smernice
- odstrániť anonymitu poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, preto im určuje povinnosť jednoznačne sa identifikovať vo vzťahu k príjemcom služieb,
- vytvoriť pre príjemcu služby také technické podmienky, aby mohol úkony smerujúce k vzniku záväzkových vzťahov prostredníctvom elektronických zariadení urobiť slobodne, vážne a zrozumiteľne, aby svoje prípadné chybné úkony mohol opraviť, preto poskytovateľovi služieb ukladá aj tieto informačné povinnosti,
- zabezpečiť dôkaz o uzatvorení zmluvného vzťahu, preto poskytovateľovi služby ukladá povinnosť vytvoriť také technické podmienky, aby bol elektronický dokument uchovaný,
- v prípadoch, keď poskytovateľ služieb poskytuje služby len v obmedzenom rozsahu, vylúčiť zodpovednosť poskytovateľa služieb,
- zabezpečiť účinný dohľad štátu nad elektronickým obchodom,
- vytvoriť podmienky na medzinárodnú spoluprácu a rýchlu výmenu informácií.
Zákon nebude mať vplyv na výdavkovú ani príjmovú časť štátneho rozpočtu, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv ani na zamestnanosť, nevyžiada si nové pracovné miesta v štátnej správe. Aplikácia zákona nebude mať tiež žiadne dôsledky na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona
s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona o elektronickom obchode
3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:
a) - problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení – ochrana spotrebiteľa. V čl. 92 ods. 1 tzv. Asociačnej dohody SR prevzala na seba záväzok spolupracovať za účelom dosiahnutia plného prispôsobenia sa Slovenskej republiky systému ochrany spotrebiteľa v Spoločenstve.
- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa aktualizovaného znenia NPAA
- problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom SR prevzala na seba záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy ES/EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a zdravia
- problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa prílohy tzv. Bielej knihy
- problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa screeningu, kapitola 3 – Slobodný pohyb služieb, časť 03.30 – Služby informačnej spoločnosti
- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003
- návrh zákona je úlohou zahrnutou do Prioritných úloh vlády SR na rok 2003
- návrh zákona je prioritou vyplývajúcou pre SR z Pravidelnej správy Európskej komisie o stave pripravenostti SR na členstvo V EÚ z 9.októbra 2002
b) V negociačnej pozícii ku kapitole 23 – Ochrana spotrebiteľov a zdravia prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu v plnom rozsahu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004.
V negociačnej pozícii ku kapitole 3 – Slobodné poskytovanie služieb prevzala SR záväzok akceptácie acquis a pripravenosti na jeho implementáciu k referenčnému dátumu vstupu do EÚ 1. januára 2004, s výnimkou kompenzačnej schémy pre
investorov. Ďalej prevzala záväzok implementovať acquis v oblasti služieb informačnej spoločnosti, obsahujúce aj smernicu 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) do konca roku 2002.
4. Problematika návrhu zákona:
- je upravená v práve Európskych spoločenstiev:
V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v čl. 2, 3, 95 a v článku 153 Zmluvy o založení ES v jej amsterdamskom znení.
V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená v:
- v smernici 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)
- nie je upravená v práve Európskej únie
Preklad uvedenej smernice existuje a nachádza sa v Centrálnej prekladateľskej jednotke ÚV SR. Preklad prešiel revíziou CPJ ÚV SR.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:
- úplná
6. Gestor (spolupracujúce rezorty): MH SR (Národný bezpečnostný úrad)
7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev:
Na príprave návrhu zákona sa zúčastnila Dr. Ina Maria Pernice, členka Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory, riaditeľka sektoru telekomunikačného a mediálneho práva. Text návrhu zákona bol s Dr. Pernice konzultovaný, posudok expertky bol predkladateľovi zaslaný 1.10.2002. Pripomienky a odporúčania boli do návrhu zákona čiastočne zapracované.
Osobitná časť
Zákon nie je komplexnou úpravou záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú medzi ich účastníkmi, počas ich spojenia prostredníctvom elektronických zariadení. Základná úprava týchto vzťahov podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka zostáva nedotknutá. Zákon upravuje len základné práva a povinnosti poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti, ktorým môže byť každá fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na to, či je podnikateľom. Ak je však podnikateľom, musí mať stále sídlo podnikania. Zdôraznenie stáleho sídla podnikania má význam preto, že poskytovanie služieb informačnej spoločnosti využíva zložité technologické zariadenia fungujúce relatívne samostatne a nezávisle, pričom ich umiestnenie nie je pre určenie miesta podnikania resp. určenie miesta, odkiaľ sa služba poskytuje, rozhodujúce.
Pojem „služby informačnej spoločnosti“ je len zovšeobecňujúci pre celý rad služieb, ktoré sú charakteristické pre súčasnú ekonomicky rozvinutú spoločnosť“. Tieto služby sú založené na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní a zhromažďovaní dát, vrátane textu, zvuku a obrazu elektronickými zariadeniami a uskutočňujú sa tzv. on-line, t. j. počas priameho telekomunikačného spojenia, na požiadanie príjemcu služby, napr. predávajúceho alebo spotrebiteľa, spravidla odplatne. Nie je pritom rozhodujúce, či sa poskytujú alebo využívajú v rámci podnikania alebo mimo neho. Poskytovanie týchto služieb nie je samostatným osobitným predmetom podnikania.
Pravidlá platné na poskytovanie týchto služieb pre komerčnú oblasť napr. na ponuku a predaj tovaru, nemôžu platiť pre niektoré oblasti, kde sa uplatňuje osobitný režim, preto zákon výslovne ustanovuje, že sa nevzťahuje na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti pre oblasť daní, lotérií a iných podobných hier, služby informačnej spoločnosti, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov v informačných systémoch, na niektoré služby informačnej spoločnosti dotýkajúce sa činnosti notárov, pri ktorej notári vykonávajú verejnú právomoc, napr. v dedičskom konaní, činnosť advokátov a komerčných právnikov, ale len v konaní pred súdmi, súdnych exekútorov. Ide vždy o osobitné a zložité právne vzťahy, v ktorých by základná všeobecná úprava práv a povinností pri poskytovaní služieb informačnej spoločnosti bola nedostatočná.
K § 2
Zákon uvádza niektoré pojmy, v našom právnom poriadku doteraz nedefinované, alebo síce definované, ale na iný účel. Predovšetkým je to poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktorým môže byť každá fyzická alebo právnická osoba, bez ohľadu na to, či je podnikateľom alebo či služby poskytuje inak ako v súvislosti s podnikaním. Ak však má postavenie podnikateľa, zákon mu určuje, že musí mať stále sídlo podnikania, pričom umiestnenie jeho technologických zariadení nie je pre určenie miesta podnikania rozhodujúce. Službami poskytovateľa služieb môžu byť spracovanie, prenos, uchovávanie, zhromažďovanie, vyhľadávanie dát na elektronických zariadeniach a prenášaných v telekomunikačnej sieti.
Príjemcom služieb informačnej spoločnosti môže byť každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá si služby informačnej služby objednala, ale tiež tá, ktorá služby
informačnej spoločnosti využíva len tak, že napr. v elektronickom zariadení informácie vyhľadáva alebo ponúka. Osobitným príjemcom služby je spotrebiteľ, ktorým je fyzická
osoba, ktorej sa služba informačnej spoločnosti poskytuje na iný účel, ako na podnikanie, výkon zamestnania alebo povolania. Napríklad ak si bude objednávať tovar na konečnú spotrebu.
Základným obsahom elektronického obchodu je komerčná komunikácia, ktorou sa rozumejú všetky informácie o tovare, službách, podnikateľovi alebo o osobe, ktorá vykonáva svoje zamestnanie alebo povolanie, vrátane reklamy, ktorá je definovaná v zákone č. 147/2001 Z. z. o reklame. Komerčnou komunikáciou však nie sú informácie, ktoré umožňujú priamy prístup na doménu alebo elektronickú poštu podnikateľa prostredníctvom elektronického zariadenia alebo ak sa informácie o tovare a službách alebo o podnikateľovi alebo o osobe, ktorá vykonáva svoje zamestnanie alebo povolanie, poskytujú na nekomerčné účely, napr. na účely štatistiky.
Charakteristickým znakom služieb informačnej spoločnosti je, že sa poskytujú „on-line“ bez ohľadu na hranice štátov a že možnosť ich poskytovania alebo využitia je bez obmedzenia. Tým však nie je dotknuté splnenie povinností poskytovateľa služieb podľa všeobecných a osobitných právnych predpisov potrebných napr. na to, aby podnikateľ mohol podnikať v obchodných činnostiach. Vychádza sa z toho, že v členských štátoch Európskej únie sú tieto podmienky rovnaké, a preto tvoria tzv. koordinovanú oblasť.
K § 3
Charakteristickým znakom služieb informačnej spoločnosti je, že na ich poskytovanie, ani na ich využívanie alebo prijímanie nie je potrebné žiadne osobitné oprávnenie alebo povolenie a nevzťahuje sa na ne ani žiadna oznamovacia povinnosť. Tieto služby netvoria osobitný predmet podnikania. Týmto však nie je dotknuté splnenie povinností na zriaďovanie a prevádzkovanie telekomunikačných zariadení a sietí a poskytovanie telekomunikačných služieb podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z. z., ako aj splnenia všeobecných a osobitných podmienok, ktoré patria do koordinovanej oblasti ako je definovaná v § 2 písm. e). Zároveň platí, že splnenie podmienok, ktoré patria do koordinovanej oblasti v ktoromkoľvek zo štátov Európskej únie, bude na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti postačujúce aj v Slovenskej republike a Slovenská republika takto umožní bez ďalšieho obmedzenia poskytovanie týchto služieb aj poskytovateľom služieb z ktoréhokoľvek štátu Európskej únie. V elektronickom obchode sa výrazne prejavuje aspekt voľného pohybu tovaru a služieb v rámci členských štátov Európskej únie, ale aj mimo nich. Aj keď sa predpokladá, že právo členských štátov Európskej únie je v koordinovanej oblasti zhodné, ustanovuje sa, že poskytovateľ služieb sa bude posudzovať podľa práva toho členského štátu, v ktorom má sídlo.
K § 4
Informačné povinnosti, ktoré zákon v tomto ustanovení ukladá poskytovateľovi služieb, tvoria jadro právnej úpravy a majú vytvoriť základný rámec ochrany príjemcu služby. Základnou informáciou, ktorú je poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti povinný poskytnúť príjemcovi služby, je informácia, ktorá ho jednoznačne identifikuje. Je to názov, obchodné meno a sídlo alebo sídlo organizačnej zložky podniku a ich adresa, ak ide o právnickú osobu alebo meno, priezvisko, miesto podnikania a adresa bydliska, ak ide o fyzickú osobu, adresa elektronickej pošty, ale aj telefónne číslo umožňujúce rýchle spojenie, názov registra alebo zoznamu, v ktorom je poskytovateľ služby registrovaný a registračné číslo. Pri komerčnej komunikácii, ak sa informácie týkajú cien, tieto sa musia poskytovať podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na ceny, napr. podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách.
Ak so základnou ponukou tovaru a služieb súvisí osobitná ponuka, napr. zľava, odmena, darček, rôzne propagačné, spotrebiteľské súťaže a hry, tak informácie o nich musia byť jednoznačne identifikované a odlíšiteľné od základnej ponuky. Žiadne komerčné informácie nesmú byť príjemcom služby zasielané do ich elektronickej poštovej schránky, ak si ich príjemca služby vopred od poskytovateľa služieb nevyžiadal.
K § 5
Ustanovenia všeobecných predpisov, t. j. Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pre vznik, zmenu a zánik záväzkových vzťahov sa vzťahujú aj na zmluvy uzatvorené elektronicky. Uzatvorenie zmluvy prostredníctvom elektronických zariadení môže mať od písomného prejavu svoje osobitosti, preto je poskytovateľ služieb povinný príjemcovi služby a spotrebiteľovi vytvoriť také technické podmienky, ktoré mu umožnia zistiť a opraviť chyby svojich úkonov tak, aby tieto boli v súlade s požiadavkami na právne úkony podľa § 35 až 40 Občianskeho zákonníka, najmä aby ich príjemca služby mohol urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel príjemca služby vyjadriť. Tieto technické podmienky musia byť vytvorené na elektronickom zariadení ešte pred odoslaním objednávky príjemcu služby. Poskytovateľ služieb je tiež povinný informovať príjemcu služby pred jeho úkonmi, ktoré budú smerovať k uzavretiu zmluvy o všetkých úkonoch, ktoré musí príjemca služby vykonať pri uzatváraní zmluvy a o všetkých úkonoch, ktorými sa dajú zistiť a opraviť chyby jeho predchádzajúcich úkonov a to ešte tiež pred odoslaním objednávky. Poskytovateľ služieb je povinný sprístupniť informácie príjemcovi služby, aby si sám na svojich elektronických zariadeniach mohol uchovať a reprodukovať podstatné náležitosti zmluvy. Ak sa určitá oblasť podnikania riadi aj inými ako všeobecnými a osobitnými právnymi predpismi, t. j. internými spravovacími poriadkami, ktoré podrobnejšie upravujú zmluvné podmienky, napr. spravovací poriadok v určitom živnostenskom zväze, v určitom povolaní, alebo napr. prepravný poriadok, musí poskytovateľ služieb informovať príjemcu služieb aj o podrobnostiach ustanovených v spravovacom poriadku. Je tiež povinný poskytnúť informácie o tom, či zmluva bude u poskytovateľa služieb uložená a či bude príjemcovi služby sprístupnená.
Niektoré druhy zmlúv, vzhľadom na závažnosť obsahu záväzkov alebo na náležitosti, ktoré musia obsahovať, alebo preto, že vyžadujú účasť štátnych orgánov, nie je vhodné uzatvárať elektronicky. Zákon preto výslovne ustanovuje, že elektronicky nemožno uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľnosti, zmluvu na ktorú je potrebné podľa osobitného predpisu rozhodnutie súdu, orgánu verejnej správy alebo notára a zmluvy o zabezpečení záväzkov, ktorými sa rozumejú predovšetkým zmluvy podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka.
Poskytovateľ služieb je povinný príjemcovi služby elektronicky potvrdiť, že jeho objednávka bola doručená. Objednávka a potvrdenie o jej doručení sa považujú za doručené, ak zmluvné strany alebo všetky zúčastnené osoby na svojich elektronických zariadeniach majú k nim prístup.
K § 6
Ustanovenie upravuje zodpovednosť poskytovateľa služieb v osobitných prípadoch, keď poskytovateľ služieb vystupuje len ako sprostredkovateľ elektronickej komunikácie. Skôr ako by nastúpila zodpovednosť poskytovateľa v rámci jeho záruky za poskytnuté služby, bude potrebné skúmať, či táto záruka nie je vylúčená, pričom sa bude tiež skúmať, či ide o vlastné informácie poskytovateľa služieb alebo cudzie. Pôjde o prípady, keď poskytovateľ služieb umožňuje príjemcovi služby len prenos informácii v komunikačnej sieti alebo len prístup do komunikačnej siete a sám poskytovateľ služieb nedáva podnet na začatie prenosu, nevyberá, ani neupravuje informácie, ktoré sa prenášajú, ani nerozhoduje o príjemcovi prenášaných informácií. Pritom prenosom informácií v komunikačnej sieti alebo poskytnutím prístupu do komunikačnej siete sa rozumie len také automatické dočasné uloženie informácií, ktoré slúži výlučne na vykonanie prenosu v komunikačnej sieti tak, že sa tieto informácie neukladajú v nej dlhšie ako je nevyhnutné na ich prenos. Zjednodušene, pôjde predovšetkým o prípad, keď poskytovateľ služieb poskytne len tzv. čisté spojenie, či čistý kanál. Pôjde tiež o prípady dočasného a prechodného uloženia informácií v komunikačnej sieti, ale len výlučne za účelom technického zefektívnenia ich ďalšieho prenosu k ďalším príjemcom služieb, napr. preto, aby si ich mohli rýchlejšie alebo
cenovo výhodnejšie vyhľadať. V tomto prípade musia byť splnené ešte aj ďalšie podmienky, že poskytovateľ služieb informácie nijako neupravuje, dodržiava podmienky prístupu k informáciám, dodržiava pravidlá aktualizácie informácií, sám nevyužíva také technológie, pomocou ktorých by si získal, uchoval a používal dočasne uložené informácie a ak vytvára také opatrenia, ktoré zamedzia nezákonnému prístupu k dočasne uloženým informáciám, ak boli na pôvodnom zdroji prenosu už odstránené alebo ak ich odstránenie alebo zabránenie prístupu k nim nariadil súd alebo orgán dozoru. Poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti podľa tohto zákona nezodpovedá tiež za informácie, ktoré ukladá do pamäte elektronických zariadení príjemcu služby na žiadosť príjemcu služby, alebo na tzv. hostiteľských počítačoch, ktoré slúžia na vyhľadávanie informácií uložených do pamäte, ak poskytovateľ služieb nevie o protiprávnosti informácií alebo o protiprávnom konaní príjemcu služieb a na odstránenie protiprávneho stavu koná bez zbytočného odkladu, potom ako sa o ňom dozvedel. Najmä musí k nim znemožniť prístup alebo informácie odstrániť.
Pri poskytovaní služieb len v rozsahu podľa § 5 poskytovateľ služieb nezodpovedá za prenášané informácie, za ich obsah, ani nie je povinný sledovať informácie, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú, ale ani ich nesmie z vlastnej iniciatívy vyhľadávať, ani zisťovať protiprávne konanie osôb, ku ktorému môže dôjsť v súvislosti s prenosom informácií. Ak sa však už poskytovateľ služieb o protiprávnosti informácií alebo o protiprávnom konaní príjemcu služby dozvie, je povinný informácie odstrániť alebo zabrániť k nim prístup. Aj keď je zodpovednosť poskytovateľa služieb v týchto prípadoch vylúčená, je nevyhnutné vytvoriť možnosť, aby súd aj v takomto prípade mohol poskytovateľovi služieb nariadiť ich odstránenie alebo zamedzenie prístupu k nim, napríklad ak sa zistí, že informácie sú z dôvodov na strane príjemcu služieb protiprávne. Ustanovuje sa tak preto, lebo práve poskytovateľ služieb má najlepšiu možnosť takéto informácie odstrániť.
K § 7
Pretože pri poskytovaní služieb informačnej spoločnosti pôjde o komerčnú komunikáciu, je opodstatnené, aby orgánom dohľadu nad dodržiavaním týchto služieb bol orgán, ktorý je všeobecným kontrolným orgánom vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, t. j. Slovenská obchodná inšpekcia. Osobitosti služieb informačnej spoločnosti vylučujú výkon inšpekčnej činnosti, preto na rozdiel od dozornej činnosti tohto orgánu podľa zákona č. 128/2002 Z. z. bude Slovenská obchodná inšpekcia vykonávať nad poskytovaním týchto služieb len dohľad.
K § 8
Elektronický obchod uskutočňovaný prostredníctvom globálnej telekomunikačnej siete presahuje hranice štátov, preto dozor či dohľad nad ním vyžaduje spoluprácu štátnych orgánov viacerých štátov. Táto spolupráca spočíva predovšetkým vo výmene informácií. Na ten účel sa pre medzinárodnú spoluprácu určuje ako kontaktné miesto Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému do kompetencie patrí vnútorný a medzinárodný obchod.
K Čl. II
Podľa § 7 zákona ako orgán dohľadu sa ustanovuje Slovenská obchodná inšpekcia. Jej kompetencia na dohľad nad poskytovaním služieb informačnej spoločnosti je odvodená z stanovenia § 2 písm. f) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení zákona č. 284/2002 Z. z. Podľa tohto ustanovenia kontrolou vnútorného trhu sa, okrem iného, zisťuje dodržiavanie podmienok ustanovených všeobecne
záväznými právnymi predpismi na poskytovanie služieb, najmä služieb cestovného ruchu a ubytovacích služieb. Aby nevznikli pochybnosti, či také osobitné služby ako sú služby informačnej spoločnosti patria do kompetencie Slovenskej obchodnej inšpekcie § 2 písm. f) sa v tomto zmysle výslovne dopĺňa aj o tieto služby.
Ako jediná sankcia, ktorú bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia uložiť, je zákaz poskytovania konkrétnej služby informačnej spoločnosti, ak preukázateľne ohrozuje život alebo zdravie ľudí, majetok alebo životné prostredie. Slovenská obchodná inšpekcia nebude môcť zakázať poskytovateľovi služieb poskytovanie služieb vo všeobecnosti, ale len jednotlivej služby.
K Čl. III
Deň nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladané trvanie legislatívneho procesu, ako aj aktuálnosť prijatia právnej úpravy z hľadiska jej harmonizácie s právom Európskej únie.
V Bratislave dňa 20. augusta 2003
Mikuláš D z u r i n d a
predseda vlády Slovenskej republiky
Robert N e m c s i c s
podpredseda vlády a
minister hospodárstva Slovenskej republiky